Veľa rozpracovaných vecí naraz, povinností viac ako dosť, myšlienky rozlietané na všetky smery a chuť zbaliť sa, nechať všetko tak a odísť niekam ďaleko? Je vám tento pocit povedomý? Nie ste sami. Čas od času prepadne množstvo ľudí. Ako však rozoznať, či ide „iba“ o únavu alebo sa vám do života pomaly, ale isto vkráda vyhorenie?
Ako rozlíšiť únavu od vyhorenia
Skúste si položiť nasledujúce otázky:
Pomohlo by mi v mojej situácii, keby si doprajem oddych? Kvalitný spánok, voľný deň, čas strávený offline?
Cítim sa iba fyzicky vyčerpaný/á, alebo cítim, že ide o niečo viac?
Viem nájsť radosť v činnostiach, ktoré robím?
Ak viete, že by vám chvíľka voľna alebo kvalitný spánok stačil na dobitie bateriek, ide podľa všetkého o únavu. Aj keď vás vaša práca či osobný život niekedy stresuje, ale nachádzate v ňom radosť, zmysel a naplnenie, aj vtedy ide pravdepodobne o únavu.
Zjednodušene povedané:
🌿 Únava = „Potrebujem si oddýchnuť.“
🌿 Vyhorenie = „Oddych mi už nepomáha, niečo vo mne sa zmenilo.“
Kedy spozornieť
Ani nad únavou však, prosím, nemávnite rukou.
Ak totiž:
- trvá týždne až mesiace,
- nemáte čas a priestor na skutočný odpočinok a regeneráciu,
- potláčate svoje potreby, emócie či hranice,
- vy alebo vaše okolie má na vás privysoké nároky,
- alebo strácate zmysel v tom, čo robíte,
môže únava veľmi jednoducho prerásť do pocitu vyčerpania, vyhorenia či apatie.
Prechodová fáza ako príležitosť
Práve táto prechodová zóna – medzi únavou a vyčerpaním – sa však pre vás môže stať veľkým prínosom. Ako je to možné? Tento priestor sa totiž často ukazuje ako príležitosť na zmenu v živote.
Keď ju zachytíme v dostatočnom predstihu, vieme sa vyhnúť jej dôsledkom a vrátiť sa jemne a s rešpektom k sebe.
Ikigai koučing vám ako jeden z nástrojov podpory môže poskytnúť priestor na spomalenie, zvedomenie si aktivít a vecí, ktoré vám dávajú energiu naspäť, a zamyslenie sa nad vaším ďalším smerovaním tak, aby bolo v súlade s vami.
Ako to prebiehalo u mňa
Príznaky vyhorenia som zažila na vlastnej koži. Do môjho života prišli postupne. Bolo to v čase, kedy som začínala vnímať, že sa do mojej práce vkráda rutina. Činnosti, ktoré ma v minulosti bavili, mi zrazu prestávali dávať zmysel.
Do toho sa pridala náročná rodinná situácia, ktorá ešte viac poukázala na realitu, ktorú som sa obávala si pripustiť. Prestával ma napĺňať môj pracovný i osobný život a „naložila“ som si na seba priveľa povinností, ktoré mi začali prerastať cez hlavu.
Návrat k sebe
Sama sebe som si navyše nedovolila dopriať si chvíľku, ktorá by mi dobila baterky. Netrvalo dlho a objavili sa zdravotné problémy. Vtedy už som si povedala „Dosť!“, a rozhodla sa riešiť svoju situáciu pracovným voľnom, sabbaticalom.
Vďaka nemu som sa postupne dokázala vrátiť k veciam, ktoré ma napĺňajú radosťou a dávajú mi zmysel. Ale to je už téma na samostatný článok… 🙂